Už od praveku ľudia pripisovali farbám čarovnú silu. Časom sa pod vplyvom kultúrnych rozdielov, univerzálneho vnímania a psychológie ich význam mení.
Napríklad, kedysi bola ružová farba skôr pre chlapcov a modrá bola určená skôr pre dievčatá, pretože bola jemnejšia na rozdiel od červenej, silnej energickej farby, ktorej jemnejšia verzia je ružová. Čierna farba je v mnohých krajinách symbolom smútku, avšak napríklad v Egypte bola kedysi vnímaná skôr pozitívne, pretože symbolizovala čiernu úrodnú pôdu. Biela farba u nás znázorňuje nevinnosť a čistotu, no v niektorých ázijských kultúrach predstavuje smrť.
Význam farieb preto nie je jasne definovaný a netreba sa spoliehať na jasné definície farieb. Skôr sa treba zamerať na emócie, ktoré farby v kombinácii s danými prvkami vyvolávajú. Je omnoho dôležitejšie, aby farby podporovali charakter, ktorý chcete ukázať, namiesto toho, aby ste sa snažili zladiť stereotypné farebné asociácie. Inými slovami: Hodí sa farba k tomu, čo sa predáva?
Ľudia sa rozhodujú do 90 sekúnd od počiatočnej interakcie s ľuďmi alebo produktmi a približne 62 – 90% hodnotenia je založených len na farbách. Rozumné používanie farieb môže prispieť nielen k odlíšeniu produktov od konkurencie, ale aj k ovplyvneniu nálad a pocitov – či už pozitívne alebo negatívne – a teda aj postoja k určitým produktom.
Z prieskumu, ktorý uskutočnil psychológ L. Cheskin vyplynulo, že farba dokáže ovplyvniť nie len tržby z predaja, ale aj kvalitu v očiach zákazníkov. Testoval ženy v domácnosti, ktorých úlohou bolo vyskúšať a zistiť, ktorý z 3 ponúkaných pracích práškov vyperie oblečenie najlepšie. Farba prvého prášku bola žltá, druhého bola modrá a tretieho mala na modrom podklade žlté bodky. Všetky tri krabičky obsahovali ten istý prací prášok, no výsledky boli napriek tomu odlišné. Ženy tvrdili, že prášok so žltým obalom je veľmi silný a modrý, že je úplne neúčinný. Najlepší prací prášok bol ten, ktorý sa nachádzal v modrej krabičke so žltými bodkami.
Okrem toho, že farby môžeme vnímať rôznymi spôsobmi, vo veľkej miere záleží aj na tom, ako farby pomenujeme. Tento efekt môžeme aplikovať na širokú škálu produktov.
Napríklad pri kozmetických produktoch si spotrebitelia vyberali skôr produkty s komplikovanejšími názvami odtieňov. Napríklad odtieň „mokka“ bol výrazne sympatickejší než bol odtieň „hnedá“ a pri tom nezáležalo na fakte, že odtieň produktu bol úplne rovnaký.
Alebo aj pri voskových pastelkách si ľudia viac vyberali netradičné názvy odtieňov, napríklad „razzmatazz“ alebo „fuzzy wuzzy“ narozdiel od pasteliek, ktoré sa volali jednoducho „žltá“.
Na domovskej stránke webu Performable otestovali, ako vplýva farba tlačidiel na celkovú konverziu stránky. Pôvodne navrhli web so zelenými tlačidlami, ktoré lepšie zapadali do dizajnu. Potom z toho webu vytvorili presnú kópiu a jediné, čo zmenili, bola farba tlačidiel na červenú. Výsledok? O 21% ľudí viac kliklo na červené tlačidlo ako na zelené.
Príkladom tiež môže byť spoločnosť McDonald ‘s, ktorej sa prechodom z červenej na zelenú farbu zvýšili tržby medzi rokmi 2018 a 2019 o 5,5%. Podľa marketingových expertov zohralo hlavnú úlohu vnímanie zelenej ako “zdravej” farby, vďaka čomu boli zákazníci ochotnejší utrácať za fastfoodové potraviny viac peňazí.
Ako hovoria prípady z praxe, farby ovplyvňujú nielen to, ako reagujú ľudia na vašu značku, ale aj to, či u vás alebo váš produkt nakúpia.
Nenechávajte preto vizuál vášho loga, dizajn manuálu, či tvorbu webstránky alebo iných tlačovín na náhodu. Zverte ich do rúk odborníkom. Pokojne aj nám 🙂 V našom grafickom štúdiu vám radi poradíme.
Zdroje:
https://www.helpscout.com/blog/psychology-of-color/
https://blog.hubspot.com/blog/tabid/6307/bid/20566/the-button-color-a-b-test-red-beats-green.aspx
Páčil sa vám tento článok?
Chcete viac informácií zo sveta digitálneho marketingu a obchodu?
Nechajte nám váš e-mail a my sa postaráme o to, aby ste dostávali
naozaj hodnotné informácie medzi prvými.